Potřebuje Slovensko další cenzus?

    Předsedkyně Štatistického úradu SR Ľudmila Benkovičová je specialistkou na veřejné mínění. V exkluzivním rozhovoru pro časopis Statistika&My se dotýká otázky budoucnosti sčítání. Zamýšlí se také nad výsledky práce úřadu v uplynulém roce a odhaluje další plány slovenských statistiků.

    Slovenská republika je vázaná nařízením Evropského parlamentu a Rady zaslat do konce března do Eurostatu požadovaná data ze sčítání. Co podle vašeho názoru přinese komplexní mezinárodní porovnání výsledků sčítání, která se již zrealizovala ve všech členských státech Evropské unie?

    Výsledky sčítania budú vo forme hyperkociek zaradené do komplexného prehľadu Eurostatu. Vďaka možnosti tohto medzinárodného porovnania sa sčítanie ako také posúva dopredu. Umožňuje relevantné a korektné komparácie, ku ktorým bude mať prístup ktorýkoľvek občan Európy. Na medzinárodnej úrovni sa už začala diskusia o budúcnosti sčítania a podobe sčítania v roku 2021. Štatistický úrad SR v tejto súvislosti koncom novembra minulého roka zorganizoval medzinárodnú vedeckú konferenciu, možno s troška provokatívnym názvom, Potrebuje ešte Slovensko po sčítaní 2011 ďalší cenzus?

    To byla dost odvážná akce. K jakému závěru účastníci konference nakonec došli?

    Cieľom podujatia bolo okrem prezentácie údajov zo sčítania 2011 práve otvorenie diskusie o budúcnosti sčítania. Konferencia potvrdila, že o dôležitosti a význame výsledkov sčítania obyvateľov, domov a bytov nemožno pochybovať. Účastníci podujatia z oblasti demografie, geografie, sociológie, ekonómie, histórie a štatistiky vo svojich vystúpeniach a prezentáciách jednoznačne poukázali na význam sčítaní ako nenahraditeľného zdroja údajov a informácií v mnohých oblastiach života. O svoje skúsenosti zo sčítania obyvateľov, domov a bytov sa so slovenskými štatistikmi na konferencii podelili aj zástupcovia partnerských inštitúcií z Českej republiky, Poľska, Maďarska a euroregiónu CENTROPE so sídlom vo Schwechate v Rakúsku. Konferencia prijala závery a odporúčania týkajúce sa prípravy a realizácie SODB 2021, vrátane orientačného časového harmonogramu prípravy budúceho cenzu. Bola by som rada, keby sa do tejto diskusie čo najviac zapojila i laická verejnosť. Sčítanie totiž skutočne prináša údaje, ktoré by sme inou formou nezískali.

    V posledních dvou letech souvisela publikační činnost Českého statistického úřadu zejména se Sčítáním lidu domů a bytů v roce 2011. Řada analýz, které se teprve připravují, rovněž čerpá data z tohoto zdroje. Platí to i u vás?

    Určite. Permanentne vybavujeme žiadosti o sprístupnenie výsledkov sčítania v rôznych štruktúrach. Potrebuje ich odborná i laická verejnosť, teda paradoxne aj tí, ktorí sa v roku 2011 pokúšali o spochybňovanie sčítania. Toto osobitné štatistické zisťovanie je vo všeobecnosti nevyčerpateľným zdrojom údajov a informácií o obyvateľoch, o ich sociálnej, kultúrnej, vzdelanostnej a ekonomickej úrovni, o štruktúre domov a bytov. Výsledky SODB 2011 teda neprestanú byť zaujímavé ani po ďalšom sčítaní a odborníci z rôznych vedených odborov sa k nim budú vracať ako k historicky i analyticky cenným údajom a informáciám. Doteraz sme vydali 15 samostatných publikácií, v ďalších sme publikovali výsledky sčítania v rámci konkrétnej témy, napr. starnutie populácie. Pripravujeme analytickú publikáciu nazvanú Fakty o zmenách v živote obyvateľov SR v medzicenzovom období 2001–2011 a Štatistický lexikón obcí Slovenskej republiky

    Jak byste zhodnotila uplynulý rok 2013? Na rozdíl od českých statistiků jste nemuseli počítat výsledky voleb do poslanecké sněmovny. S čím jste měli nejvíce práce?

    Okrem štandardnej práce na štatistických zisťovaniach sme pokračovali v spracovávaní výsledkov Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2011. Finišovali sme na projekte Elektronické služby Štatistického úradu SR, od ktorého si sľubujeme veľký kvalitatívny posun v našom pôsobení dovnútra i navonok. Prvýkrát sme úspešne aplikovali integrovaný volebný informačný systém. Okrem zefektívnenia práce našich ľudí v odborných sumarizačných útvaroch výrazne uľahčuje prácu všetkým, ktorí sa na voľbách podieľajú. Veľkým prínosom je napríklad pre okrskové volebné komisie, ktoré môžu spracovať svoje zápisnice elektronicky. Zároveň vytvára jednotné prostredie pre prípravu a spracovanie všetkých typov volieb a referend – je univerzálny a parametrizovateľný, čo sa prejaví okrem časovej úspory aj na finančnej úspore, a navyše majú naši ľudia celý proces vo svojej réžii.

    Druhým podsystémom projektu elektronické služby je integrovaný štatistický informačný systém, ktorý pilotne aplikujeme na Štrukturálnom zisťovaní fariem a v roku 2014 už naplno nasadíme na väčšinu našich štatistických zisťovaní.

    Jak se tyto kroky projevily v personální otázce vašeho úřadu?

    Na zefektívňovaní procesov v rámci štatistického úradu pracujeme kontinuálne od roku 2008. Doteraz sa to prejavilo znížením počtu pracovníkov cca o 300. Nejde však o nekoncepčné ad-hoc riešenia, ale o systematický proces s prihliadnutím na zachovanie kvalitatívnej úrovne všetkých našich činností.

    S jakými plány úřad vstoupil do nového roku?

    Jednoznačne najväčšou prioritou bude zaradenie nového informačného systému do štatistickej praxe – teda jeho aplikácia do cca 80 štatistických zisťovaní. Elektronizácia štatistických procesov prinesie zefektívnenie nielen pre štatistikov, ale aj pre spravodajské jednotky – teda našich respondentov. Zber údajov sa bude vykonávať dvoma spôsobmi: formou inteligentného elektronického formulára a preberaním z administratívnych zdrojov. Obidve metódy prinesú očakávané zníženie administratívnej záťaže právnických osôb a podnikateľov. Už sa nebudú musieť zadávať údaje, ktoré systém získa a automaticky doplní z administratívnych zdrojov. Zároveň sa zníži aj chybovosť pri vypĺňaní formulárov. Pre verejnosť, čiže všetkých používateľov našich produktov a služieb, systém prinesie zlepšenie najmä v tom, že bude generovať štatistické údaje s vyšším užívateľským komfortom, v lepšej štruktúre a zároveň rýchlejšie.

    Plánujete ještě jiné důležité činnosti?

    Ďalšou prioritou je prechod na nový systém národných účtov ESA 2010. Metodické zmeny vyplývajúce z novej ESA 2010 umožnia zákazníkom sledovať okrem štandardne pokrytých oblastí aj niektoré nové, resp. v súčasnosti menej pokryté oblasti makroekonomického vývoja spoločnosti: výdavky na výskum a vývoj ako investícia do budúcnosti, finančné transakcie v detailnejšom členení apod., ktoré budú tiež požadované Eurostatom v rámci Transmisijného programu ESA 2010. Zároveň sa pripravuje nový spôsob výmeny dát s Eurostatom cez SDMX formát, čo umožní v budúcnosti užívateľom jednoduchší prístup k dátam skladovaným v príslušných národných databázach.

    Okrem toho samozrejme treba pripomenúť aj úlohy štatistického úradu pri spracovaní troch typov volieb. A takisto nový projekt pod názvom Register právnických osôb, ktorý je súčasťou Národnej koncepcie informatizácie verejnej správy.

    Můžete stručně vysvětlit, o co se konkrétně jedná?

    Ide o virtuálny, jednotný a dátovo konzistentný zdroj údajov o všetkých právnických osobách a podnikateľoch prichádzajúcich do styku s verejnou správou. V praxi to znamená zavedenie centrálnej databázy, ktorá bude zjednocovať údaje parciálnych (zdrojových) registrov.

    PhDr. Ľudmila Benkovičová, CSc.PhDr. Ľudmila Benkovičová, CSc.

    Studovala v letech 1967–1972 na Filozofické fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, obor sociologie. V polovině 80. let obhájila disertační práci. Její pracovní kariéra začala v Ústavu filozofie a sociológie SAV, kde později působila jako samostatná vědecká pracovnice. V letech 1989–1995 pracovala jako vedoucí oddělení výzkumu v Ústavu pre výskum verejnej mienky pri Štatistickom úrade SR. Po tříletém působení v Úradu vlády SR na pozici vedoucí oddělení analýz a odborné poradkyně tiskového a informačního odboru odešla na post ředitelky pro výzkum do Agentúry EXACT, s. r. o. Odtud její cesta vedla do odboru mediálního výzkumu Slovenského rozhlasu (2000–2006). Ještě předtím, než byla jmenována do funkce předsedkyně Štatistického úradu SR (16. 2. 2007), působila krátce jako poradkyně pro komunikaci a veřejné mínění předsedy Vlády SR. Od roku 2000 až do současnosti spolupracuje s katedrou politologie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave, kde se specializuje na teoretické a metodologické otázky sociologie politiky, veřejného mínění a sociologie médií. Je autorkou 30 odborných studií a více než 80 závěrečných zpráv z výzkumů.