Spolupráca medzi našimi úradmi má dlhú tradíciu

VYDÁNÍ: 06/2016
sdílejte na Facebooku sdílejte na Twitteru pošlete e-mailem sdílejte

Od 1. července bude Radě EU předsedat Slovensko. Předsednictví převezme i v oblasti statistiky. Jaké budou klíčové oblasti šestiměsíčního pracovního programu? A jak spolupracují slovenští a čeští statistici? Ptali jsme se Františka Bernadiče ze Statistického úřadu Slovenské republiky, který předsedá pracovní skupině Rady pro statistiku.

Jak spolupracují ŠÚ SR a ČSÚ?

Spolupráca medzi našimi úradmi má dlhú tradíciu a je štandardne veľmi dobrá nielen pokiaľ ide o moju doménu, t.j. oblasť makroekonomickej štatistiky, ale aj pokiaľ ide o iné štatistické oblasti, či už sú to podnikové štatistiky, sociálne štatistiky alebo demografia. V rámci „makra“ sa stretávame s kolegami z ČSÚ pravidelne dvakrát do roka a bežnou praxou sú aj operatívne „ad hoc“ porady. Myslím, že je to prirodzené, pretože problémy máme v zásade rovnaké, pracovne, kultúrne a jazykovo ste nám najbližší a riešenia, ktoré hľadáme môžu byť inšpiráciou pre obe strany.

V čem je tato spolupráce přínosná?

Budem hovoriť za svoju sekciu. Hlavný prínos vidím v hľadaní riešenia problémov, ktoré sú pre oba úrady spoločné a vo vzájomnej informovanosti, spolupráci a zdieľaní skúseností. Príkladov vzájomne výhodnej spolupráce je toľko, že by to prekročilo formát tohto článku a sú v prostredí národných účtov, štatistike vládnych financií, cenovej štatistike a v neposlednom rade v štatistike zahraničného obchodu. Pokiaľ ide o problémy európskeho charakteru, diskutujeme o nich a väčšinou sa názorovo zhodneme, čo nám umožňuje vzájomne sa podporiť pri ich presadzovaní na relevantných európskych fórach.

Předsednictví v Radě EU převezmete poprvé od vstupu země do EU v roce 2004. Budete se inspirovat i zkušenostmi ČSÚ z prvního pololetí 2009?

Určite áno. V rámci prípravy sme konzultovali spôsob prípravy ako aj fungovanie počas samotného predsedníctva s kolegami z ČSÚ a aj touto cestou by som im chcel poďakovať za cenné rady a skúsenosti, o ktoré sa s nami podelili

 

Ing. František BernadičIng. František Bernadič

Generální ředitel sekce makroekonomických statistik Štatistického úradu Slovenskej republiky (ŠÚ SR) vystudoval Ekonomickou univerzitu v Bratislavě, obor ekonomická statistika. V roce 1995 byl jmenován stálým zástupcem Slovenské republiky v pracovní skupině NESTI (National Experts on Science and Technology Indicators) OECD v Paříži. Od září 1995 do února 1996 pracoval v Direktorátu pro vědu a techniku OECD. Po návratu mimo jiné zajišťoval komunikaci ŠÚ SR s OECD a Eurostatem pro oblast statistiky vědy a výzkumu. Od roku 2007 je členem Porady vedení ŠÚ SR. Kromě toho působí ve Slovenské demografické a statistické společnosti i v několika výborech Evropské komise, například v CMFB, DMES a ESF. V roce 2014 byl jmenován a schválen Ministerstvem zahraničních věcí do funkce předsedy pracovní skupiny Rady pro statistiku v Bruselu v průběhu předsednictví Slovenska v Radě EU v roce 2016.

Předcházejí samotnému předání předsednictví pracovní jednání?

Samozrejme. V rámci predsedníckeho Tria, ktoré tvorí Holandsko, Slovensko a Malta, sa uskutočnili štyri stretnutia, počas ktorých sa vytváral a následne aktualizoval program Tria, ako aj jednotlivých predsedníctiev. Okrem toho, 25. mája sa uskutočnilo už prvé oficiálne stretnutie s Eurostatom, na ktorom boli špecifikované konkrétne legislatívne súbory, ktorými sa budeme počas nášho predsedníctva zaoberať.

Půjde o hlavní součást vašeho šestiměsíčního programu?

Dá sa to tak povedať. V prvom rade chceme zabezpečiť kontinuitu s holandským predsedníctvom, inými slovami pokračovať v práci na legislatívnych súboroch, ktoré sa holandským kolegom nepodarí uzavrieť. S najväčšou pravdepodobnosťou pôjde o návrh nariadenia o cenách energií, na riešení ktorého sa aktívne podieľame už v rámci spolupráce danej programom Tria. Ďalej, podľa vyjadrenia Eurostatu, to bude návrh nariadenia o predĺžení Európskeho štatistického programu do roku 2020 a nové nariadenie o sociálnej štatistike. Oba súbory sú mimoriadne dôležité, avšak vzhľadom na to, že pracovný program Komisie musí byť prijatý a publikovaný najneskôr do konca roku 2017, má pre nás o niečo vyššiu prioritu.

Jak se nyní připravujete na předsednictví?

Momentálne považujem fázu prípravy za ukončenú. Treba však zdôrazniť, že samotná príprava na výkon predsedníctva za oblasť štatistiky trvala približne dva roky a zahŕňala  účasť na jazykových kurzoch, školeniach a tréningoch, ktoré boli čiastočne organizované centrálne, Ministerstvom zahraničných vecí SR a čiastočne samotným ŠÚ SR. Neoddeliteľnou súčasťou prípravy boli aj konzultácie a výmena skúseností s krajinami, ktoré už Predsedníctvo v Rade EU zastávali, vrátane Českej republiky.

Ztvárnili jste i další koncepce svého předsednictví? Využijete této příležitosti například ke zdůraznění významu oficiální statistiky na Slovensku či v oblasti statistické osvěty?

ŠÚ SR, v spolupráci s Eurostatom, organizuje napríklad konferenciu pod názvom Štatistika – zrkadlo spoločnosti, ktorá sa bude konať 25. októbra v Bratislave. Cie­ľom konferencie je nie­len predstaviť užívateľom našu prácu a zdôrazniť význam štatistiky či už pre plánovanie, tvorbu rozhodnutí alebo adekvátnych opatrení, ale dať priestor aj im a získať od nich spätnú väzbu, prípadne ďalšie návrhy na zlepšenie v kontexte ich požiadaviek.

Kde vidíte možná úskalí evropské statistiky?

Zásadným problémom sú neustále rastúce požiadavky zo strany Európskeho parlamentu a Komisie, ako aj národných užívateľov, pri pokračujúcom krátení rozpočtov, resp. ich limitovaní. Jednoducho si treba uvedomiť, že kvalitná štatistika niečo stojí, požiadavky na zisťovanie nových premenných niečo stoja a krátenie termínov na dodanie niektorých kľú­čových ukazovateľov si vyžaduje zvýšené úsilie štatistikov a prechod na modelovacie techniky, ktorých implementácia takisto nie je zadarmo. V tom vidím zásadný rozpor. Ďalším problémom je dostať štatistiku do povedomia nielen odbornej ale aj laickej verejnosti, treba zlepšiť komunikáciu na rôznych fórach doma aj v zahraničí a komunikáciu s médiami. V neposlednom rade treba obnoviť, resp. zachovať dôveru v štatistické údaje v rastúcom konkurenčnom prostredí.

Jak ale tyto problémy řešit?

Niektoré z nich sa dajú riešiť lepšou organizáciou práce, prepracovaným časovým manažmentom, využívaním moderných techník odhadovania a podobne. Avšak to predpokladá mať nielen vysokokvalifikovaných pracovníkov, ale aj veľmi flexibilných a schopných adaptovať sa v krátkom čase na nové prostredie. A s tým ide ruka v ruke otázka motivácie a stimulácie takýchto ľudí. Na európskej úrovni sa problémy štatistiky snaží riešiť tzv. Vízia 2020, resp. predĺženie pracovného programu do roku 2020. Ale aj tu je kľúčovým problémom navýšenie rozpočtu Eurostatu, a v neposlednom rade Nariadenie Európskeho Parlamentu a Rady EÚ č. 223/2009 o európskej štatistike, ktorej implementácia práve prebieha.

Znamená předsednictví pro váš Úřad velkou zátěž? Nebo jej vnímáte spíše jako výzvu či motivaci?

Predsedníctvo je v prvom rade česť a možnosť reprezentácie krajiny. Samozrejme, že je to aj veľká výzva, pretože je to po prvý raz. A samozrejme, že je to aj záťaž, pretože všetci to robíme popri našich štandardných povinnostiach a keďže chceme obstáť veľmi dobre, bez zvýšeného pracovného úsilia to nejde.

Kolik vašich zaměstnanců bylo zapojeno do příprav předsednictví a kolik jich bude mít na starosti samotný průběh?

V úvodnej fáze to bol širší kolektív, asi 12 osôb, čo bolo podmienené aj tým, že sme nevedeli odhadnúť, ktoré legislatívne súbory budeme mať počas predsedníctva na stole. V súčasnosti sme piati a pre každý súbor rátame minimálne s jedným expertom.

Stál před ŠÚ SR v poslední době větší úkol než předsednictví v Radě EU v oblasti statistiky?

Dá sa povedať, že porovnateľné z hľadiska významu a náročnosti to bolo pre nás napríklad po vstupe do Európskej únie a následne pri prechode na euro. V tejto súvislosti sme museli uskutočniť transformáciu dátových a časových radov s miliónmi údajov. Náročný bol aj prechod na metodiku zostavovania národných účtov podľa ESA2010, ale napríklad aj úplná elektronizácia zberu údajov v rámci štatistických zisťovaní, ktorú sme spustili od začiatku tohto roka. Takže, áno, ide o mimoriadne významnú úlohu, ale štatistika je veľmi dynamické odvetvie, aj keď to tak na prvý, laický pohľad nemusí vyzerať.

Autor: , tisková mluvčí ČSÚ
Zatím zde není žádný komentář.

Související články

 

Už bez sebe, ale více spolu

Ing. Marek Rojíček, Ph.D. a Ing. Alexander Ballek_náhled

Předsedové statistických úřadů České a Slovenské republiky Marek Rojíček a Alexander Ballek odpovídají na otázky časopisu Statistika&My. Shodují se, že obě země mají k sobě v mnoha ohledech blíže než před 25 lety.

Česko-slovenské čtvrtstoletí makroekonomickým pohledem

ilustrativní fotka

Srovnávat vývoj České republiky a Slovenské republiky je zajímavé z řady důvodů. Ještě před čtvrtstoletím oba státy tvořily jednu federativní republiku, 1. ledna 1993 se však vydaly politicky každý svou cestou.

Program současného „tria“ o evropské statistice

ilustrativní fotka

Koncem roku 2015 schválila Rada Evropské unie text společného programu tří po sobě jdoucích předsednictví v Radě EU, států Nizozemska, Slovenska a Malty, tzv. tria.