Do funkce jste byl jmenován koncem loňského roku. Právě ve druhé polovině roku 2016 předsedalo Slovensko poprvé ve své historii Radě Evropské unie. Podařilo se Slovensku splnit všechno, co jste si předsevzali?
Slovenské predsedníctvo v oblasti štatistiky bolo hodnotené veľmi kladne.Prekonalo očakávania, napriek tomu, že dva nové návrhy nariadení boli predložené Komisiou s oneskorením. Na úrovni pracovnej skupiny Rady sa podarilo uzatvoriť návrh nariadenia, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady EÚ č. 99/2013 o európskom štatistickom programe na roky 2013 až 2017 predĺžením jeho trvania na roky 2018 až 2020. Takisto sa nám podarilo pokročiť v prerokovávaní nariadenia, ktorým sa zavádza spoločný rámec pre európsku štatistiku týkajúcu sa osôb a domácností na základe údajov na individuálnej úrovni získavaných zo vzoriek. Predsednícky tím pracoval s maximálnym nasadením.
Slovensko chtělo také věnovat velkou pozornost posílení důvěry v evropskou statistiku a snižování zátěže respondentů. Jak lze hodnotit pokrok v těchto oblastech?
Od oboch spomínaných legislatívnych návrhov sa očakáva, že ich prijatie Radou a Európskym parlamentom bude mať pozitívny vplyv na respondentov. Rámcové nariadenie o sociálnej štatistike je súčasťou Programu regulačnej vhodnosti a efektívnosti. Jeho cieľom je zefektívniť európsku sociálnu štatistiku získavanú zo vzoriek a dosiahnuť, aby bol proces zberu údajov efektívnejší a štatistické výstupy relevantnejšie. Návrh nariadenia je súčasne výrazným krokom dopredu v zmysle harmonizácie a znižovania záťaže.
Snahou vlády Slovenskej republiky je znižovať byrokraciu formou elektronizácie štátnej a verejnej správy, a tým podporovať rozvoj podnikateľského prostredia a znižovať administratívnu záťaž obyvateľov. Štatistický úrad SR sa preto orientuje na intenzívnejšie využívanie administratívnych zdrojov údajov a iných údajov z externých zdrojov. Významným a pozitívnym krokom z našej strany smerom k spravodajským jednotkám bolo zavedenie komplexného elektronického zberu údajov pre podnikateľské subjekty od 1. januára 2016. Zároveň sme mohli posunúť lehotu na poskytovanie údajov spravodajskou jednotkou tak, aby bola zosúladená s prípravou účtovnej evidencie na účely podávania daňového priznania. Má to pozitívny vplyv na čas potrebný na vyplnenie formulára, ale aj na kvalitu údajov.
S jakými vizemi jste nastoupil na místo šéfa slovenských statistiků?
Stoja pred nami veľké výzvy. V súčasnosti sa už pripravujeme na sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2021. Vláda SR jej zaradila do svojich priorít ako jedinečnú príležitosť získať spoľahlivé, porovnateľné a vzájomne prepojené štatistické údaje a informácie o stave spoločnosti, jej štruktúrach a bývaní. Sčítanie v roku 2021 bude mať charakter integrovaného sčítania, založeného na využití údajov získaných z administratívnych zdrojov, najmä registrov a terénneho zisťovania. Kľúčovým kritériom, ktoré chceme v príprave sčítania 2021 zohľadniť, je zníženie administratívnej záťaže obyvateľov. Harmonogram konkrétnych úloh, ktorých splnenie je na uskutočnenie integrovaného sčítania nevyhnutné, predloží Štatistický úrad SR vláde SR vo forme Národného akčného plánu Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2021 na roky 2017 až 2020 do 20. februára 2017.
Dôraz na využívanie administratívnych zdrojov dát z jestvujúcich registrov štátnej a verejnej správy budeme klásť aj pri ďalších aspektoch našej práce. Verím, že naša snaha sa prejaví v zlepšovaní podnikateľského prostredia, ale aj vo väčšej dôvere občanov vo vzťahu k štátnym inštitúciám a k štátu ako celku.
Ing. Alexander Ballek
V letech 1987až 1991vystudoval na Vysoké škole ekonomické v Bratislave na Fakultě řízení obor ekonomická statistika. Působil například ve Slovenskej agentúre pre rozvoj investícií a obchodu, ve Slovenskej agentúre pre cestovný ruch nebo na bratislavském magistrátu. Do funkce předsedy Štatistického úradu Slovenskej republiky byl jmenován v říjnu 2016.
Přijel jste na návštěvu ČSÚ. Je to vaše první zahraniční cesta do statistického úřadu?
Áno, ide o moju prvú zahraničnú cestu a je už tradíciou, že nový predseda štatistického úradu cestuje práve do Českej republiky na rokovanie so svojim partnerom. Je to dané našimi nadštandardne dobrými vzťahmi a spoluprácou na rôznych úrovniach, ktorá vychádza z našej spoločnej histórie, ale aj z riešení podobných problémov, respektíve výziev.
Jak hodnotíte spolupráci mezi oběma institucemi?
Ako som naznačil v predchádzajúcej odpovedi, spolupráca medzi našimi úradmi má dlhú tradíciu a je založená na spoločných základoch. Veľmi nám pomohli napríklad aj skúsenosti z vášho predsedníctva v Rade Európskej únie, ktoré sme mohli využiť pri tom našom, ktoré je už úspešne za nami. Takisto môžem povedať, že výmena informácií a skúseností sa uskutočňuje na rôznych úrovniach takmer všetkých odborných útvarov. Naši zamestnanci, najmä z národných účtov, zahraničného obchodu a útvarov poskytovania štatistických produktov a služieb, sa podľa potreby stretávajú. Počas nášho spoločného rokovania sme zhodne konštatovali, že rôzne formy spolupráce, či už ide o osobné stretnutia v ČR alebo v SR písomné, mailové alebo telefonické konzultácie, výmeny informácií, konzultácie s cieľom spoločného stanoviska k rôznym dokumentom v rámci Európskeho štatistického systému, výmeny názorov počas zasadaní pracovných skupín na rôznych úrovniach, sú vzájomne prospešné a obe strany v nich plánujú pokračovať a rozvíjať ich aj v budúcnosti.
Jaký názor máte na rozvoj e-Governmentu?
Budovanie e-Governmentu na Slovensku je systematický proces, ktorý sa realizuje podľa princípov definovaných v strategickom dokumente, nazvanom Národná koncepcia informatizácie verejnej správy, skrátene NKIVS. Prvá verzia NKIVS bola schválená v roku 2008 a aktualizovaná bola v minulom roku. Štatistický úrad SR sa aktívne podieľa na budovaní e-Governmentu od začiatkov procesu. Počas obdobia, ktoré uplynulo od schválenia NKIVS, sme realizovali národné projekty zamerané na vytvorenie a poskytovanie elektronických služieb v rámci e-Governmentu pre tri oblasti: zber a poskytovanie štatistických údajov, spracovanie a poskytovanie výsledkov volieb a referenda a poskytovanie referenčných údajov základného registra integrovaného informačného systému verejnej správy, ktorého názov je Register právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci. Vykonávanie verejnej moci elektronicky je riadené viacerými legislatívnymi predpismi, z ktorých zastrešujúcim dokumentom je zákon č. 305/2013 o e-Governmente, účinný od 18. října 2016.
Co si myslíte o využívání administrativních zdrojů dat?
Začnem všeobecným konštatovaním, že neustály nárast požiadaviek na štatistické informácie a súčasné znižovanie disponibilných finančných a ľudských zdrojov núti národné štatistické inštitúcie, vrátane Štatistického úradu SR, zvyšovať efektívnosť štatistického produkčného procesu. Už som sa vyjadril, že jedným z nástrojov napĺňania tohto cieľa je intenzívnejšie využívanie administratívnych zdrojov údajov pre produkciu štátnej, resp. oficiálnej štatistiky. V súčasnosti sa venujeme aj preberaniu údajov od externých dodávateľov mimo štátnej správy. Konkrétne ide o obchodné reťazce, od ktorých preberáme tzv. scanner data na účely cenovej štatistiky. Naším cieľom je modernizácia cenovej štatistiky a skvalitnenie výpočtu harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien. Ďalšou aktivitou, ktorá s touto otázkou súvisí, je preberanie údajov z administratívnych informačných systémov spravodajských jednotiek (účtovných, mzdových, personálnych a ďalších). Na základe spolupráce s tvorcami týchto informačných systémov chceme dosiahnuť automatizované preberanie tých údajov, ktoré zodpovedajú štatistickým premenným a už sa nachádzajú v uvedených informačných systémoch spravodajských jednotiek. Cieľom pre rok 2017 je spustiť pilotnú implementáciu pre vybrané štatistické zisťovania a prispieť k zníženiu administratívnej záťaže respondentov a zvýšeniu efektívnosti štatistickej produkcie.
